Avšak, máme svet neideálny. Pre ilustráciu neexistencie ozajstnej autority sa stačí so záujmom pozrieť na konečné produkty našich „autorít“. Napríklad taký Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej len „úrad“).
Jedného dňa mu jeden právny subjekt doručil otázku, žiadosť o metodické usmernenie, čo robiť v prípade, ak jeden z uchádzačov v rámci svojej ponuky predložil čestné vyhlásenie, ktorým v súlade so zákonom môže nahradiť všetky požadované doklady, preukazujúce splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní. Potiaľto by bolo všetko optimálne a legislatívne súladné. Keby. Keby milý uchádzač nebol či už nešikovný, zábudlivý alebo inak roztržitý a predmetné čestné vyhlásenie proste nepodpísal. A tak verejný obstarávateľ mal v rukách dokument (predložený "tak trochu" podľa zákona), s ktorým nevedel ako naložiť.
Pokiaľ by sa niečo obdobné stalo mne, ani by mi nenapadlo, že sa jedná o problém. To ako po prvé. Jednoducho z môjho pohľadu by sa jednalo o neplatný právny úkon, ktorý je v rozpore s občianskym zákonníkom (koho to zaujíma, konkrétne s § 40 ods. 3), čím by som považovala naplnený predpoklad pre uplatnenie inštitútu vysvetľovania, resp. doplňovania predložených dokladov z titulu, že nebolo možné posúdiť platnosť takéhoto predloženého dokladu.
Ale došlo na druhé, keďže verejný obstarávateľ nevedel, čo si ďalej počať a tak sa obrátil so žiadosťou o usmernenie na úrad. Popísal vzniknutú situáciu a netrpezlivo čakal na odpoveď.
Úrad, ako napokon vždy, odcitoval zákonné znenia, čím zaplnil takmer celú stránku formátu A4 a na záver vystrúhal holú, ničím nerozvitú vetu, ktorá sa asi niesla vo veľkolepom duchu odstraňovania existencie (hoc nepopierateľne) enormnej byrokracie, keďže odkázal na vyhnutie sa prílišného formalizmu pri dodržaní základných princípov verejného obstarávania.
Krásne. Na prvý pohľad dokonca trblietavé. Lenže.
Nie je práve najrozumnejšie nebrať na zreteľ ostatnú platnú legislatívu a tým podceňovať náležitosť právnych úkonov, z ktorých môžu plynúť následné skutočnosti. Ako napríklad:
Ak uchádzač nahradí v ponuke doklady čestným vyhlásením, v prípade úspešnosti jeho ponuky na vyzvanie verejného obstarávateľa je povinný ich pred podpisom zmluvy predložiť. No a ak sa v predmetnom verejnom obstarávaní ako viazanosť ponuky požadovalo zloženie zábezpeky (finančná čiastka na účet verejného obstarávateľa alebo banková záruka), tá by mala prepadnúť v prospech verejného obstarávateľa napríklad aj vtedy, ak predmetné doklady v určenom čase uchádzač nepredloží.
Dovolím si popustiť uzdu svojej fantázii. Verejný obstarávateľ v takomto prípade nevráti zábezpeku, ponechá si ju. Myslí si, že oprávnene, v súlade so zákonom. Ale uchádzačovi sa to samozrejme nebude páčiť a možno na stoličke právnika sedí veľmi šikovný človek, ktorý si povie, že vlastne oni, ako uchádzač, nič čestne nevyhlásili, nakoľko štatutárny orgán nič také nepodpísal a teda nemožno siahnuť na ich zábezpeku. Keďže na zábezpeku, okrem ďalších iných skutočností, možno siahnuť vtedy, ak nedošlo vo verejnom obstarávaní k predloženiu dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti v súvislosti s ich predchádzajúcim preukázaním formou čestného vyhlásenia. Tu je dôležité si uvedomiť náležitosť takéhoto právneho úkonu, ako prejavu vôle smerujúceho k vzniku alebo zániku práv alebo povinností, ktoré zákon o verejnom obstarávaní s takýmto prejavom spája. Som presvedčená, že takto postavená žaloba uchádzača by bola úspešná. Uchádzač nič čestne nevyhlásil, čím nepreukázal splnenie podmienok účasti a jeho ponuka mala byť zo súťaže vylúčená. Resp. malo dôjsť k uplatneniu inštitútu vysvetlenia a doplnenia dokladov, čím by došlo k vynúteniu si náležitého právneho úkonu a teda k preukázaniu podmienok účasti alebo v prípade nedoloženia podpísaného čestného vyhlásenia k vylúčeniu ponuky uchádzača.
Úrad má však svoje vrtochy. Kým prevažne niekde nelogicky tlačí na pílu byrokracie, tam, kde je z dôvodu naplnenia zákona potrebná, vidí priestor na boj s ňou. Náležitosť, ktorá robí právny akt právnym aktom, čestné vyhlásenie čestným vyhlásením, považuje za formalizmus.
Ešte šťastie, že záver každého jedného metodického usmernenia úradu tvorí jeho obligátorna veta, upozornenie, že metodické usmernenie nepredstavuje právne záväzný výklad zákona. Niekedy veru našťastie.
Metodické usmernenie je prístupné na stránke Úradu pre verejné obstarávanie (www.uvo.gov.sk) pod číslom 7802-5000/2014.